Fotogaléria:

.

Anketa:

.

Rímskokatolícka farnosť

Prvý podnet na vybudovanie kostola a fary pochádza podľa zápisu vo Farskej kronike ešte z roku 1858. Vtedy žila v Úbreži na mieste dnešných domov Jozefa Kornúca a Juraja Antoniča bohatá rodina Jána Tomka. Hlava rodiny Ján Tomko bol súčasne cirkevným aj školským kurátorom, existovala už aj škola vedľa gréckokatolíckej fary. V tomto roku bolo medzi veriacimi vyzbieraných 160 zlatých s cieľom postaviť kostol a neskôr aj faru. Spomínaný kurátor chodil, vybavoval, zháňal čo bolo treba. Sám začal stavbu kostola a nevzdal sa tej nádeje, že časom sa zriadi aj fara. Kúpil od rodiny Gondoľovej terajší farský pozemok. Hlavný užský dekan vec podporil a predložil biskupovi Haasovi s odôvodnením, že zriadenie fary je potrebné pre veľkú rozlohu tibavskej farnosti.

Bola navrhnutá farnosť Úbrež so 14 filiálkami, čo predstavovalo 1433 rímskokatolíckych veriacich. Biskup tento návrh predložil do Budapešti a súčasne pýtal na dokončenie kostola a postavenie fary finančnú podporu. Bolo poukázané na kostol 2000 zlatých, na faru 3187 zlatých a 70 grajciarov. Neoklasistický kostol zasvätený sv. Štefanovi Uhorskému bol dobudovaný v roku 1864, fara v tom istom roku. Prvým duchovným novoutvorenej úbrežskej farnosti bol menovaný Martin Fridmanský z Remetských Hámrov. Správu farnosti prevzal a začal viesť matriky od 1. januára 1863. Ako starostlivý pastier bojoval s počiatočnými ťažkosťami, prosil, zháňal, aby zlepšil chudobné postavenie farnosti. Obradné predmety dostal od Oltárneho spolku z Budapešti, boží hrob urobili z darov veriacich, v roku 1868 dostal zo Satmaru 150 zlatých na hospodárske budovy, bola postavená maštaľ aj stodola. V roku 1878 zomrel iniciátor farnosti Ján Tomko a zanechal cirkvi polovicu pozemku.

Druhým farárom úbrežskej farnosti bol v rokoch 1874-1877 Peter Fedorčík z Jenkoviec, bývalý vojenský kurát.

Tretím farárom bol zakladateľ Farskej kroniky Jozef Čechtický z Veľkých Šurian, pred nástupom do úbrežskej farnosti mukačevský kaplán. Slúžil veriacim 10 rokov do roku 1887, dal do poriadku faru, ale najmä kostol, v ktorom pri jeho nástupe neboli ani lavice a namiesto oltára bola podľa jeho vlastných slov len „lada z neohobľovaných dosák, prikrytá plátnom“. Kazateľnicu, spovedelnicu, lavice a iné vybavenie kostola urobil podľa farárovho návodu miestný stolár Štefan Rochňak. Pozlátenie urobil akademický maliar Bogdanský, ktorý náhodou práve vtedy prišiel z mesta Jaroslav v Galícii. Oltárny obraz sv. Štefana namaľoval v Tibave maliar Réves z poverenia grófa Bélu Sztárayho. Rám na obraz bol dovezený z Budapešti, stal 64 zlatých a 9 grajciarov. Vtedy bol zakúpený aj veľký luster za 43 zlatých. Bola opravená aj strecha kostola a vymenené vonkajšia aj vnútorná omietka, opravená fara a hospodárske budovy, stavebné práce organizoval miestny kurátor Václav Jančík. Bola odvodnená farská pivnica, čo si vyžiadalo prevoz až 160 vozov štrku a hliny. Kostol vymaľoval akad. maliar Bogdanský v roku 1884 za 60 zlatých. V noci 18. marca 1886 ukradli farárovi dva kone v hodnote 450 zlatých napriek tomu, že vedľa stajne spal sluha. Po krádeži okuli dvere na stajni železom, ale bolo to, ako píše pán farár, ako keď si po daždi oblečieme plášť. Podľa sčítania obyvateľstva bolo vo farnosti v roku 1900 1936 rímskokatolíkov.

Štvrtým duchovným úbrežskej farnosti bol v rokoch 1887-1909 Jozef Fialkovský z Užhorodu. Po víchrici v roku 1887 bola značne poškodená kostolná veža a strecha fary. Pri oprave kostolnej veže bol inštalovaný na veži nový kríž. Fara bola pokrytá šindľom a po ďalšom poškodení v roku 1901 plechom. V roku 1897 kurátor Andrej Adamčík doviezol z Tirolska sochu sv. Jozefa s Ježiškom, socha stála 100 zlatých. Farár Jozef Fialkovský bol v októbri 1902 v Ríme na audiencii u pápeža Leva XII.

V roku 1934 počas pôsobenia ôsmeho duchovného úbrežskej farnosti Štefana Granatiera bol vymaľovaný kostol. Maľba bola urobená skupinou maliarov pod vedením podnikateľa Jozefa Čecha z Užhorodu za 10700 Kč v letných mesiacoch, zároveň bol kostol za 3400 Kč vydláždený.

Generálna oprava kostola sa uskutočnila v roku 1969 za pôsobenia desiateho duchovného farnosti Jozefa Štofeja, ktorý v Úbreži odslúžil najdlhšie obdobie – 39 rokov. Duchovný otec Jozef Štofej žil skromne, takmer asketicky, nepotreboval ani kuchárku. Bol veľmi pracovitý, nečerpal dovolenky, okrem svojej dušpastierskej činnosti organizoval výstavbu nových kostolov vo Veľkých Revištiach, Kusíne a v Závadke, popritom sa staral o farskú záhradu a stihol aj preložiť prvú knihu farskej kroniky z maďarčiny. Počas pôsobenia vdp. dekana Štofeja v našej farnosti boli vysvätení pod jeho vedením piati kňazi. Pričinil sa o vznik skautského oddielu Štefana Hlaváča v Úbreži. Doposiaľ žije v Prešove a pri rôznych príležitostiach navštevuje úbrežsku farnosť. V roku 2017 mu obec udelila ocenenie Čestné občiansvo obce Úbrež.

Úpravy fary včítane zníženia stropov a novej fasády boli prevedené za pôsobenia jedenásteho duchovného Patrika Krajníka. V roku 2009 bola vymenená vonkajšia omietka kostola, v roku 2010 natreté strechy kostola a fary a v roku 2013 vymaľovaný interiér kostola.

Výnimočnou udalosťou v živote veriacich úbrežskej rímskokatolíckej farnosti boli ľudové misie v dňoch 16. - 23. novembra 2008, ktoré sa tu uskutočnili po 85 rokoch. Správca farnosti Patrik Krajník odovzdal farnosť na 8 dní do rúk šiestich rehoľných bratov kapucínov, z ktorých traja sú farármi. V rámci bohatého duchovného programu slúžili veriacim - kázali, vysluhovali sviatosti, stretávali sa s deťmi, mládežou, ženami, mužmi, navštívili chorých a nevládnych a samozrejme slúžili sväté omše. S veľkým úspechom sa stretol misijný koncert skupiny Kapucíni a Stanley v kultúrnom dome filiálnej obce Veľké Revištia za účasti okolo 300 divákov. Na záver ľudových misií bol pred vchodom do farského kostola posvätený nový misijný kríž, ktorý bude veriacim pripomínať nezabudnuteľné dni duchovnej obnovy farnosti.

Po roku sa k nám vrátili bratia kapucíni na trojdňovú duchovnú obnovu. Ich katechézy, v ktorých s nami rozoberali evanjelium o márnotrátnom synovi, zanechali v našich srdciach hlboký dojem a duchovný zážitok. Ich prítomnosť bola pre nás veľkým povzbudením.

Nový administrátor farnosti

Po 11 rokoch služby odišiel z úbrežskej rímskokatolíckej farnosti duchovný otec Mgr. Patrik Krajník. Jeho miesto zaujal od 1. júla 2013 nový správca farnosti Mgr. Radoslav Krenický, narodený 19.1. 1977, za kňaza vysvätený 14.6.2003. Doteraz pôsobil ako kaplán v Trhovišti, Humennom a Prešove, úbrežská farnosť je jeho prvou farnosťou. Duchovný otec Radoslav pochádza z Ďačova (farnosť Lipany).

150. výročie založenia farnosti

Tohto roku oslavuje Rímskokatolícka farnosť Úbrež 150. výročie svojho vzniku. Vznikla v roku 1863, vo významnom miléniovom roku príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Vyvrcholením osláv bola slávnostná Svätá omša vo farskom kostole sv. Štefana Uhorského - kráľa, v deň odpustovej slávnosti 18. augusta 2013. Slávnostnú Svätú omšu celebroval Mons. Alojz Tkáč, emeritný arcibiskup. Celkovo sa slávnostnej svätej omše zúčastnilo 12 duchovných, medzi nimi náš 90-ročný bývalý dekan o. Jozef Štofej, bývalý farár Mgr. Patrik Krajník a súčasný administrátor farnosti Mgr. Radoslav Krenický.













Nový farár Mgr. Radoslav Krenický zorganizoval pre občanov obce, aj celej farnosti na Svätého Štefana 27. decembra 2013 Prvý farský ples. Pre veľký záujem sa ples uskutočnil v svadobke vo Veľkých Revištiach, kapacita úbrežského kultúrneho domu nepostačovala. Ples sa vydaril, bola to prvá akcia tohto druhu po dlhých rokoch. Tradícia Štefanských farských plesov pokračovala aj v nasledujúcich rokoch.

V auguste 2015 zorganizoval pán farár Krenický na svojej fare týždňový pobyt pre 47 detí pod názvom Farma na fare. 30 detí na fare aj nocovalo, ďalších 17 detí sa zúčastňovalo programu farmy denne, večer odchádzali domov. Za pomoci dobrovoľníkov pan farár zabezpečil pre deti bohatý program, pozostávajúci zo starostlivosti o zvieratá, rôznych hier, súťaží, prechádzok a podobne.

Rekonštrukcia fary a farskej záhrady

Pán farár Krenický sa hneď po nástupe do úbrežskej farnosti pustil do rekonštrukcie zanedbanej farskej záhrady. Za pomoci farníkov vyčistil celú záhradu od náletových drevín, vyklčoval staré suché stromy a zrekultivoval celú záhradu. Založil aj malú farmu s chovom domácich zvierat.

V auguste 2014 sa začali práce na rekonštrukcii fary. Prvou akciou bolo odvodnenie pivnice, od ktorej vlhli múry. Fara bola postavená pred 150 rokmi spolu s farským kostolom Svätého Štefana Uhorského. Po 150 rokoch sa z iniciatívy nového farára Radoslava Krenického farská pivnica definitívne odvodnila. Z pivnice sa vyviezla takmer metrová vrstva zeminy, ktorú tam naviezli v roku 1880, aby tam nebola voda. Od farskej pivnice sa vykopal kanál do potoka, odvodnila sa pivnica aj základy fary. Pivnica sa vyčistila, upravila a vydláždila plochými kameňmi.

V auguste 2015 začala rekonštrukcia samotnej fary. Boli vymenené rozvody elektriny, kúrenia, vody, kanalizácie, vysušené a omietnuté múry, vymenené okná, dvere, podlahy, znížené stropy, opravený komín. Rekonštrukčné práce, financované zo zbierok a organizované farárom Mgr. Krenickým za výdatnej pomoci farníkov, boli ukončené 21. decembra 2015. V roku 2016 rekonštrukcia fary pokračovala opravami vonkajšej fasády.



Farári úbrežskej farnosti :

1863 – 1874 Martin Fridmanský
1874 – 1877 Peter Fedorčík
1877 – 1887 Jozef Čechtický
1887 – 1909 Jozef Fialkovský
1909 – 1919 Július Felho
1919 – 1929 František Piršalský
1929  - 1931 Augustín Richter
1931 – 1962 Štefan Granatier
1962  - 1963 Michal Jacko
1963 – 2002 Jozef Štofej
2002 -  2013 Patrik Krajník
2013 -          Radoslav Krenický

Farnosť má vlastnú webovú stránku ubrez.fara.sk